Z jaskyne nás vyhnali vyšťavené čelové lampy

Autor: Erik Oravec | 28.7.2014 o 11:21 | (upravené 22.12.2015 o 16:58) Karma článku: 4,30 | Prečítané:  741x

Víkend, ktorý nebýva často voľný, treba vždy nejako zužitkovať, povedali sme si a bez akýchkoľvek hlbokých úvah padla voľba na skalné útvary vo Volovských vrchoch:  Markušovský skalný hríb a Šarkanovu dieru v Poráči.

Z Košíc vyrážame rýchlikom do Spišskej Novej Vsi, odkiaľ po krátkej chvíli čakania prestupujeme na meškajúci osobák do Markušoviec, kde sídli údajne najkrajší skalný útvar na Slovensku. Hneď po vysadnutí na železničnej stanici je osadená prvá a zároveň jediná informačná tabuľa prírodných krás tohto okolia. Smerom do dediny stretávame staršiu pani, ktorej sa pýtame na cestu k Markušovskému hríbu. Máme prejsť prvý most, vzápätí druhý a ďalej pokračovať po hrebeni za domami. Ako sa nakoniec ukázalo, pani mala pravdu iba z časti, no na to sme prišli až vo chvíli, keď sme sa ocitli na rozľahlej lúke nad obcou. Obe mosty prejsť treba, no pri najbližšom rázcestí za mostom s poradovým číslom dva je potrebné odbočiť na uličku doprava, kde popri domoch a sútoku miestneho Levočského potôčika a Hornádu sa po čase ocitáme na trávnatej lúke. Tu stačí nasledovať žltú značku na elektrických stĺpoch a stromoch uprostred lúky, ktorá nás priviedla až priamo k samotnému Hornádu. Zvuk jeho toku preruší iba občas okolo prechádzajúci vlak. Odtiaľ pozorujeme výhľad nie len na Markušovské skaly, ale i na dvojicu Rómov zvážajúcich drevo z, podľa nášho pohľadu, dosť strmého svahu. Odvaha im veru nechýba. Popri Hornáde pokračujeme pomerne dosť husto zarasteným chodníčkom, po ktorom nás smerujúca žltá šípka nahor privedie na prvý a zároveň jediný ťažší úsek tejto trasy, Cestička pripomínajúca skôr prales, ako turistický chodník, nás po väčšom stúpaní zaviedla k tabuľke s nápisom Markušovský skalný hríb, kde sme tak trochu ostali zarazení, lebo hríby sme v okolí síce našli, ale ten, za ktorým sme sa sem vybrali, medzi nimi nebol. Až po chvíli a asi päť metrovom predieraní sa kriakmi vystúpime priamo nad ním, odkiaľ nie je naň tak lákavý pohľad, aký sme videli na fotkách šíriacich sa internetom.

Vraciame sa k značke a smerujeme nadol, odkiaľ výhľad naň vyzerá presne tak, ako už na spomínaných fotkách. Cvakáme ostošesť a zároveň oddychujeme. Do dediny sa vraciame rovnakým smerom odkiaľ sme prišli a onedlho nastupujeme na autobus, kde naša výprava za spoznávaním krás Volovských vrchov pokračuje.

Po asi dvadsať minútovej ceste lemovanej rómskymi osadami vystupujeme v Poráči, kde hneď vidíme informačnú tabuľu spolu s rozcestníkom Galmus, Poráčska dolina, Bukovec, a tak ďalej. Vyberáme si modrú značku a popri potravinách, kde dopĺňame naše pivné zásoby, smerujeme do kopca na rozľahlú lúku nad obcou. Kúsok za krížom nás okrem krásneho výhľadu víta stádo oviec, rozvalený bača a jeho dunčo. Proste paráda! Prechádzame popod Vysoký vrch a po červeno-bielej značke smerujeme k jaskyni. Po vlhkej tráve a klzkom chodníku si pádmi na zadok špiníme nohavice, ale i napriek tomu vytrvalo pokračujeme ďalej a asi po pol hodine od vstupu do lesa nachádzame jaskyňu. Teda dve. Skladáme vaky pod prístreškom a vzdelávame sa jej históriou. Predpokladali sme, že jej dĺžka bude mať sotva zopár metrov, no podľa informačnej tabule ich v skutočnosti má 177. Od jej objavenia v nej prebehlo hneď niekoľko archeologických výskumov, pri ktorých v roku 1878 istý Samuel Roth v nej našiel kadečo, medzi čím aj kosti jaskynného medveďa a leva a vlka a jeleňa. Skúmaním sa tu objavilo aj zopár nálezov z vrcholného a neskorého stredoveku a novoveku.

Štartujeme čelovky a zatiaľ naivne iba v tričká vchádzame dnu. Po zopár metroch nás ale vyháňa mrazivá zima a tak na seba navliekame ešte jednu vrstvu oblečenia a vetrovky, nech nám klepkajúce zuby neprekrývajú zvuk kvapkajúcej vody, lebo byť tam je veru veľký pôžitok a zážitok zároveň. Míňame obrovské kvaple a klenbu vysokú ako strop kostola. Došli sme až k miestu, kde sa to zužovalo na úzku chodbu, ktorá bola do polovice zaplavená ľadovou vodou. Plavky sme, žiaľ, pribalené nemali. Škoda, že náš čas strávený v jaskyni obmedzili takmer úplne vyšťavené čelové lampy, lebo hádam by sme tam boli aj doteraz, taká veľká paráda to bola!

Po veľkom dobrodružstve sme akosi vyhladli, tak sa posilníme a po červeno-bielej značke putujeme ďalej. Tú sme neskôr akosi nedopatrením stratili z dohľadu, no ako sa nakoniec ukázalo, cestou žľabom smerom hore, keď sme vyšli po asi pol hodine za Vysokým vrchom, sme si ušetrili kopec času. Pekelné stúpanie z predchádzajúceho úseku, no tentokrát iba kúsok, si smerom na Vysoký vrch, kde sa nám naskytá nádherná panoráma, zopakujeme ešte raz. Plechový disk na jeho vrchole s vyznačenými smermi Kráľova hoľa, Kojšova hoľa, Tatry, Slovenský raj a kade čo ešte pomáha návštevníkom sa lepšie zorientovať. Údajne ide o jeden z najlepších výhľadov na Slovensku.

Panoráma nad obcou Poráč.Panoráma nad obcou Poráč. (Erik Oravec)

Prezliekam si zablatené nohavice, keď už som pred chvíľou z jaskyne vyšiel, tak nech aspoň trochu vyzerám civilizovane a dole si to strhneme krížom cez lúku nazad do dediny, kde nám takmer hneď prichádza autobus do Spišskej. Tu sa vďaka už celkom tradične meškajúcim vlakom chvíľu zdržíme a s čokoládovo-punčovou zmrzlinou v ruke obzrieme historické centrum mesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?