Ako som na Veľkonočný pondelok (ne)vinšoval

Autor: Erik Oravec | 21.4.2014 o 16:45 | (upravené 22.12.2015 o 16:57) Karma článku: 4,53 | Prečítané:  523x

Deň, kedy sa ubližovanie ženám neklasifikuje ako domáce násilie, ani ako akýkoľvek iný trestný čin. Taktiež deň, na ktorý má kopu dievčat a žien samé mokré spomienky, ktoré ale nepochádzajú z útrob ich spálne.

Deň, na ktorý majú kopu spomienok aj chlapci a muži, ale tí dospelí už pomenej, lebo s narastajúcim vekom aj tá odmena naberá čoraz redší charakter. Práve ten zabezpečuje, že kúpač, alebo šibač (záleží podľa regiónu), častokrát švárny junák, sa, v najlepšom prípade, už okolo obeda vracia domov bez korbáča, vedra, bez spomienok a jediné, čo má, je jeho extrémny pomer alkoholu v krvi. Dnes už skôr idylka, ako bežná realita.

Pamätám, ako celkom malý chlapec som chodil v sprievode bratrancov oblievať v dedine, kde som vyrastal a do troch rokov býval. Po presťahovaní som už na maďarčinu, dá sa povedať, že svoj druhý materinský jazyk, akosi zabudol, takže zatiaľ čo oni po otvorení dverí veselo recitovali a vinšovali, ja som iba otváral ústa v čo najvernejšej forme s tým, že to, čo práve slečna, dáma, žena počuje, v tom hrá úlohu aj môj hlas. To, že som vtedy vyzeral asi ako kapor vo vode, to mi tak nejako došlo až teraz. Problém bol ale v tom, že keď oni prestali (a ja s nimi), takmer stále sa dotyčná slečna, dáma, žena obrátila ku mne, zohla a povedala: Teraz ty. No ja, čo ja? Ja nič neviem. Čokoládu som ale tak či tak vyfasoval.

Ďalej sa mi (myslím, že v rovnakom roku ako príhoda zhora, ale neviem na isto, predsa len, je tomu už 1/6 storočia) stala taká nepríjemná vec s voňavkou. Lebo niektoré ženy preferujú voňavku, viete. Ja doteraz neviem prečo. Veď to nespôsobuje žiaden krik, žiadnu akciu, nič. Len tss-tss. No a keď som tak šiel na ženu s voňavkou, otvor, odkiaľ sa extrémne sladko voňajúca tekutina derie von, ten som si, ja vtedy neskúsený mladý chlapec, obrátil smerom k sebe. Čo nasledovalo, keď som si to nastriekal rovno medzi oči, to iste opisovať netreba. Aj keď ma to vtedy stálo pár vyronených sĺz, aj tak som svoju odmenu dostal.

Neskôr aj v obci, kam sme sa presťahovali, okrem nových kamarátov prišli aj nové oblievačské trapasy. Napríklad, keď sme dvaja strategicky obkľúčili jedno dievča, zatiaľ čo jeden ju drží, druhý leje kýbeľ vody na hlavu a naopak. Lenže dievča bolo väčšie ako ja, silnejšie ako ja, premohlo ma a vytrhlo sa práve vo chvíli, keď už obsah vedra vo vzduchu letel a v tom zlomku sekundy dopadla ľadová voda rovno na mňa, pekne vyfinteného v obleku. Mokrý ako ľalia som svojho čokoládového zajaca síce dostal, ale za cenu, že sa mi zhruba polovica bytovky vtedy smiala. Poobede, hneď po príchode domov si každý spočítal svoje zarobené sladkosti, ku ktorým pridal minimálne číslo päť a výsledok sme si neskôr porovnávali, čo bol hneď po súťaži, kto dociká najďalej, náš druhý najobľúbenejší vzájomný duel.

Takto si spomínam na chvíle počas veľkonočnej oblievačky ja, pretože keď som sa dnes po dedine prešiel, okrem dvoch (so psom za chrbtom a z cudzieho dvora utekajúcich) Rómov s voňavkou v ruke, som ani živú dušu nestretol. Lebo nebolo tomu až tak príliš dávno, čo býval práve dnešok dňom plným zážitkov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?