reklama

Ako ma v bistre okradli

Idete na obed do vietnamského bistra, lebo nikde inde na samé poludnie voľného miesta niet, kde Vám hneď po vstupe do nosa udrie vôňa čerstvo zaliatej vifonky. Veľkej vifonky, lebo tá vôňa je proste všade.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Z menu si vyberiete bravčový steak a ostro-kyslú polievku, ktorá nebola ani tak kyslá, ako ostrá. A steak bol viac zlý, než dobrý. Už vtedy ste vedeli, že oveľa lepšia voľba by bola navštíviť rýchle občerstvenie a bageta za euro osemdesiat. Vaše doterajšie domnievanie, že všetko je lepšie, ako toto tu, dokonale potvrdí nepríjemná situácia, ktorá nastane tesne pred odchodom.

Vstávam, beriem kabát, búcham po vreckách, či všetko je tam, kde bolo. Taký zvyk. No v ľavej časti necítim nič. Presne tam som hneď po tom, ako som si pred dvadsiatimi minútami svoje jedlo vyplatil, strkal peňaženku, kabát zobliekol a prehodil cez stoličku za seba. Pozerám pravé vrecko kabátu, tam iba mobil. Pozerám zadné vrecká nohavíc, nič. Rovnako nič ani v predných, no tam som peňaženku ani nikdy v živote nenosil. Pozerám tašku, nič. Idem k pokladni, či som ju tam nenechal, no pani s výškou tak meter tridsať na mňa len nechápavo: „Posím?" Ďalšia, v našom jazyku už predsa len o čosi zdatnejšia, mi vraví, že nič také tu nevidela. Presvedčeniu, že určite bude niekde inde, som už pomaly prestával veriť. O to viac, keď som ju plaziac sa po zemi nenašiel ani pod žiadnym zo stolov. Spolužiačkám, ktoré mi celú dobu asistovali, ešte napadlo, že prezrieme kôš, ale ani tam nič. Bolo to jasné. Okradli ma, k****!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Letím hneď oproti do banky, nech mi zablokujú kartu. Bezkontaktná, viete. Hlasová biometria v praxi a Tomáš Maštalír mi zachránil život. Teda život nie, ale peniaze. Volám políciu, ale oni na také nechodia, to musím prísť osobne. What? Veď ma práve okradli, ale dobre, je to tak päť minút pešo. Po príchode vysvetľujem, čo sa stalo. Počas cesty do vypočúvacej miestnosti, či čo to vlastne bolo, sa ma jeden z nich pýta: „Občiansky máte? Ahá, už nie...", zároveň si sám aj odpovedá. Doteraz neviem, či to bol žart, alebo na vtipoch o policajtoch predsa len niečo bude. Po asi tridsiatich minútach je zápisnica spísaná. Letím do školy na zápočet a po ceste ešte telefonicky blokujem ďalšiu platobnú kartu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milý zlodej, viem, že toto čítať určite nebudeš, ale želám Ti, nech tých päť a pol eur a zľavnený cestovný lístok na 10 minútovú jazdu prešovskou MHD, ktorý som v tej peňaženke mal, padne na úžitok. Lebo všetko ostatné Ti v priebehu zopár minút od incidentu už bolo k ničomu. Akurát ISIC možno ešte využiješ, ale k tomu, aby si si mohol spokojne užívať všetky študentské zľavy, ktoré ponúka, tých päť eur minieš u kaderníka, aby sa reálna podoba aspoň ako-tak podobala tej na fotografii. No pokiaľ si žena, vtedy si priplatíš. Chirurgické odstránenie prsníkov nie je lacný špás. A zároveň Ti ďakujem, že teraz, v čase zápočtových, skúškových a predvianočných stresov si mi doprial/a zopár úradných návštev, kde si určite budem môcť od toho všetkého aspoň trocha oddýchnuť. Ale skôr nie, ako áno. Snáď aj ten zľavový poukaz na Pohodu využiješ a kúpou lístka toto slovenské kultúrne podujatie podporíš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemyslím si, že patrím medzi nezodpovedné osoby, lebo či už v dave, alebo hocikde inde, každých 5 minút sa búcham po zadku a kontrolujem, či mám v zadných vreckách to, čo som si tam dal. Rovnako kontrolujem aj vnútorné vrecká, tašku a všetko. Moje ponaučenie je teda nasledovné: I napriek tomu, že médiá a odborníci na spoločenskú etiketu to R. Sulíkovi dlhú dobu vyčítali, odteraz sedím v reštaurácii s peňaženkou na stole. Síce neetické a spoločensky nesprávne, no v dobe, keď Vás okradnú pri stole, kde sedíte s tromi ďalšími ľuďmi, účinné. A pre svoje dobro dokážu robiť ľudia aj horšie veci.

Počas čakania na autobus sa na mňa, vrúcnym pohľadom, obrátil chlapík s prosbou: „Mladý pán, nemáte zopár centov?" S rukou vo vrecku, mincami štrngajúc mu vravím, že milé rád, ale ja sám sa domov dostanem iba vďaka požičanému. Aj jeho okradli, vraví mi. Tak sme si tam obaja stáli, do výkladu pozerali, vzájomne sa sťažovali, aký je k nám ten svet zlý a na rozlúčku pekné sviatky si popriali.

Erik Oravec

Erik Oravec

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Čítajúci písateľ. vizuálny fetišista so záľubou v pekných veciach a dobrých ľudoch, cestovateľ viac ako len prstom na mape a milovník dobrej knihy. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaČitateľský občasníkSúkromnéČlovek na cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu