Knižný občasník: Čosi do sychravého počasia

Autor: Erik Oravec | 5.11.2013 o 19:40 | (upravené 22.12.2015 o 16:53) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  346x

Každý číta. A kto tvrdí, že nečíta, tak klame, lebo číta. Prinajhoršom hoc len reklamné slogany na pútavých bilboardoch pri ceste auto(m)busom do školy, práce, kamkoľvek.

Mňa práve to sledovanie týchto kadejakých pútavých fráz o tom, že sme (sú) najlepší, najlacnejší, so zľavou, s predĺženou zárukou, nech volím číslo 69 a informovaním, že vraj si zaslúžim istoty, po čase prestalo baviť. Rozhodol som sa teda, keď si už tú cestu do školy mám v tom autobuse odsedieť, že okrem napomáhaniu vzniku hemeroidom (z toho každodenného viac ako hodinového sedenia) začnem čítať. Skutočnú literatúru. Takú tu, do ktorej nás v mladosti v školách nútili, aby sme si o nej viedli čitateľské denníky, ktoré mal aj tak nakoniec každý v triede navlas rovnaké ako Vierka. Pretože ona ako jediná tú predpísanú literatúru aj v skutočnosti čítala. A taktiež to bol jeden z mojich tohtoročných predsavzatí. Hneď si to aj škrtám, že done.

Z toho, čo prečítam, som sa rozhodol spísať kratučké recenzie. Niečo ako píše Samo Marec, no s tým rozdielom, že ja to budem vydávať v nepravidelných intervaloch, keďže študent denného štúdia vysokej školy má toho času tak žalostne málo. Ešte menej, ak sa blížia zápočty a odovzdávanie semestrálnych prác. A taktiež v menšom počte, lebo zaobstarať si mesačne štyri knihy je nad rámec rozpočtu pomaly každého študenta. Niečo predsa musí ostať aj na večerné flámy.

Aimee Benderová: Zvláštni smutek citrónového koláče

Kniha ma v prvom rade zaujala svojou obálkou, odetou vo farbách, ktoré na nás v tomto jesennom období číha všade tam vonku. Autorka rozpráva príbeh mladého dievčatka, ktorej bola, okrem bežných všedností, do vena udelená aj akási zvláštna schopnosť pociťovať pocity ľudí z jedla, ktorí ho pripravovali.

Rose dokáže vnímať nálady osôb, ktoré prišli s jedlom do styku, či už ide o samotného farmára pestujúceho hlávkový šalát s čistou poctivosťou a láskou, alebo nervozitu servírky, ktorá dáva jedlu konečnú podobu. A ruku na srdce, dokázali by ste sa s kľudom najesť, ak vo svojom vnútri cítite obrovskú dávku nepokoja a zúfalosti?

Aj práve kvôli tomuto bola Rose po istú dobu odkázaná výhradne na jedlo podávané z automatov. Veľmi na výber nemala. Buď sa zo všetkých tých pocitov, ktoré k nej prostredníctvom jedla prichádzali zblázni, alebo skôr riskne menšie žalúdočné problémy (jedlo z automatov so zdravým stravovaním toho veľa spoločného nemá, to vieme všetci). Ešte že jestvujú stroje na výrobu čipsov, mnohokrát v duchu ďakovala.

Neskôr sa jej schopnosť (šiesty zmysel, dá sa povedať) zdokonalila natoľko, že okrem nálad pekárov, kuchárov a zberačov plodov jej nerobilo ani najmenšie problémy uhádnuť, z akej krajiny pochádzajú pomaranče a petržlen z príloh jedál, ktoré jej mama s láskou pripravovala. U vajíčok nabrala dokonca takú zručnosť, že si trúfla odhadnúť dokonca aj okres ich pôvodu. S tou láskou a oddanosťou jej matky to však nebolo celkom tak.

Pútavý príbeh z prostredia rodinky, ktorej každý člen pred svetom skrýva čosi, čo by sa nemal nikto dozvedieť.

Stephen Clarke: Merde! Rok v Pařiži

Paríž, ako synonymum slova romantika. To si o ňom myslí snáď každý, kto ho ešte nikdy nenavštívil. Skutočnosť je však taká, že všetky tie romantické parky, uličky a námestia sú len samé... merde. Merde everywhere!

„Žesli vy nezaplatíte vaši faktýru, pane, kontaktujeme vaše avokáda."

Kniha je autorovou biografiou a opisuje jeho ročné pôsobenie v Paríži, počas ktorého mal viesť projekt nových anglických kaviarní s, podľa jeho francúzskych kolegov, originálnym názvom „Maj tý iz rýš." Práve vďaka podobným skomoleninám sa vám môže stať, že sa chtiac-nechtiac svojim popukom stanete stredobodom pozornosti. To ale iba ak ju čítate na verejnosti, alebo v už spomínanom autobuse, samozrejme.

Čo by to bolo za knihu bez poriadnej zápletky. V tejto tu sa všetky Paulove prvotné plány menia, dobré chvíle striedajú zlé a jeho rúcajúci sa život sprevádzajú pravidelné a čoraz viac nezmyselné štrajky odborárov, policajtov, lekárnikov a novinárov. Čistá divočina, nejeden by povedal. Aj sex, alkohol a podvody s hovädzím mäsom si tu našlo svoje miesto.

Každá kapitola opisuje typické zvyklosti diania v Paríži okorenené anglickým humorom a končí rozuzlením, na ktoré som sa pri posledných stránkach kapitoly vždycky tešil. Už po prečítaní prvých dvoch som vedel, že koniec bude stáť za to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?